Nová štúdia Kvantifikácia skrátenia očakávanej dĺžky života v dôsledku znečistenia ovzdušie na Slovensku  (Quantification of life expectancy loss from air pollution in Slovakia [1] (2026)) prvýkrát podrobne zmapovala vplyv znečisteného ovzdušia na dĺžku života v slovenských obciach. Jej hlavné zistenie môže prekvapiť: najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia jemnými prachovými časticami nie je priemysel ani doprava, ale vykurovanie tuhým palivom na Slovensku v domácnostiach.

Vykurovanie tuhým palivom je najväčší zdroj znečistenia ovzdušia na Slovensku

Spaľovanie uhlia či vlhkého dreva v starých kotloch na tuhé palivo emituje najviac jemných častíc PM2.5, ktoré vdychujeme do pľúc. Vykurovanie tuhým palivom v domácnostiach je podľa štúdie zdrojom až 74 – 78 % všetkých emisií PM2.5 na Slovensku – v roku 2024 to bolo približne 78 %. To je viac ako z priemyslu a dopravy dokopy. Skutočnosť pritom môže byť ešte horšia, než ukazujú dáta. Pri malých domácich zdrojoch sa ťažko zisťuje vek kotla, kvalita paliva a či sa v nich nepáli aj plastový a iný odpad.

Vlhké drevo ako zdroj jemných prachových častíc

Jemné častice na seba viažu karcinogénne látky, najmä benzo(a)pyrén — toxický polycyklický aromatický uhľovodík. Najviac ich vzniká pri nedokonalom spaľovaní vlhkého dreva v starých kotloch na tuhé palivo. Za vlhké drevo sa považuje drevo, ktoré nebolo sušené aspoň 1,5 až 2 roky. Takéto drevo má vyšší podiel vlhkosti, čo znižuje jeho výhrevnosť a účinnosť spaľovania. V obciach bez centrálneho vykurovania pritom kúri drevom až 80 % domácností a približne dve tretiny z nich spaľujú práve nedostatočne vysušené drevo.

Oblasti s najvyššou koncentráciou jemných prachových častíc

Znečistenie ovzdušia prachovými časticami na území Slovenska nie je rovnomerne rozložené. Medzi oblasti s najvyššou koncentráciou  PM2.5 patria regióny stredného Slovenska, najmä Gemer a východného Slovenska. Pod kritické oblasti patrí aj okolie väčších miest, napríklad Košíc, Žiliny a Banskej Bystrice z dôvodu zvýšenej cestnej premávky. Najkritickejšie regióny majú niekoľko spoločných charakteristík. Mnoho domácností volí spôsob vykurovania tuhým palivom a v oblastiach s dolinami a kotlinami je zároveň obmedzený rozptyl znečisťujúcich látok. Počas zimy sa tu často vyskytujú teplotné inverzie, ktoré spôsobujú, že zvýšené koncentrácie prachových častíc sa koncentrujú priamo v dedinách.

 

Znečistenie ovzdušia časticami PM2,5 na Slovensku (2024)

[2] Distribúcia častíc PM2,5 na Slovensku (2024)

Vplyv jemných prachových častíc na dĺžku života

Jemné prachové častice, ktorých hlavným zdrojom je vykurovanie tuhým palivom, skracujú priemernú dĺžku života obyvateľov Slovenska približne o jeden rok. V najviac ohrozených obciach je to však oveľa viac, približne o 1,8 až 2,2 roka. Štúdia zároveň upozorňuje, že kvalita ovzdušia môže mať na dĺžku života väčší vplyv než dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Štyri odporúčania štúdie pre čistejšie ovzdušie

Situácia sa dá zlepšiť. Štúdia odporúča štyri kroky:

  • Vymeniť staré, neúčinné kotly na tuhé palivo za nové, účinnejšie zariadenia.
  • Prejsť na nízkoemisnejšie zdroje kúrenia – plyn, centrálne kúrenie či tepelné čerpadlá.
  • Kde zatiaľ alternatíva nie je – používať dostatočne suché drevo, nespaľovať odpad a kotol riadne obsluhovať.
  • Presnejšie monitorovať častíce PM2,5 a benzo(a)pyrénu v ohrozených obciach

Modernizácia domáceho kúrenia tak patrí medzi najdôležitejšie opatrenia na zlepšenie ovzdušia a zdravia na Slovensku. Najväčší úžitok však neprinesú plošné opatrenia, ale presné zameranie na obce, kde sa spája spaľovanie vlhkého dreva alebo uhlia v starých kotloch s nepriaznivým terénom. Takto cielená pomoc dokáže znížiť emisie PM2.5 a benzo(a)pyrénu a tak zlepšiť kvalitu života v najviac zasiahnutých obciach.

Zdroje:

[1]Berta, I., Linda, J., Rybanska, V. et al. Quantification of life expectancy loss from air pollution in Slovakia. npj Clean Air 2, 42 (2026). https://doi.org/10.1038/s44407-026-00085-2 http://creativecommons.org/licenses/by/4.0/.

[2]Distribúcia častíc PM₂,₅ na Slovensku (2024). Zdroj: Berta, I., Linda, J., Rybanska, V. et al. (2026). Quantification of life expectancy loss from air pollution in Slovakia. npj Clean Air, 2, 42. https://doi.org/10.1038/s44407-026-00085-2