Aký vzduch dýchame na Slovensku v roku 2025? Hoci sa kvalita ovzdušia v Európe postupne zlepšuje, Slovensko v tomto trende stále zaostáva. Odborníci upozorňujú, že aj menšie množstvá škodlivín v ovzduší môžu negatívne vplývať na naše zdravie – oveľa viac, než sme si doteraz mysleli. Slovenský hydrometeorologický ústav preto zmapoval, ktoré látky predstavujú najväčšie riziko a odkiaľ sa k nám najčastejšie dostávajú.

Význam kvality ovzdušia

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) patrí znečistenie ovzdušia medzi najvážnejšie riziká pre ľudské zdravie. WHO odhaduje, že približne jedno z deviatich úmrtí ročne súvisí so zlou kvalitou vzduchu, ktorý dýchame. Epidemiologické výskumy zároveň ukazujú, že škodlivé účinky znečisťujúcich látok sa prejavujú už pri oveľa nižších koncentráciách, než sa dosiaľ predpokladalo.

Najväčšie riziko predstavuje vystavenie jemným prachovým časticiam PM10 a PM2,5, ktoré prenikajú hlboko do dýchacích ciest a ovplyvňujú celý organizmus. Zdrojom týchto častíc je najmä pálenie tuhého paliva (najmä drevo). Obmedzenie emitovania týchto látok má preto zásadný význam – prináša nielen zlepšenie zdravia obyvateľstva a nižšiu úmrtnosť, ale aj ekonomických strát v dôsledku zníženia pracovnej sily.

Súčasný stav kvality ovzdušia

Podľa správ Európskej environmentálnej agentúry (EEA) sa kvalita ovzdušia v Európe za posledné desaťročie zlepšila. Koncentrácie niektorých znečisťujúcich látok však zostávajú vysoké a prekračujú stanovené limity dané Smernicou EÚ.

Na Slovensku podľa výstupov SHMÚ zostáva kvalita ovzdušia nedostatočná na viacerých miestach. Hlavnými zdrojmi znečistenia sú najmä vykurovanie domácností tuhým palivom (najmä drevo) počas zimy, doprava a priemysel. Tieto sektory produkujú najmä:

  • jemné prachové častice (PM10, PM2,5),
  • oxid dusičitý (NO2),
  • ozón (O3),
  • oxid siričitý (SO2),
  • a karcinogénny benzo(a)pyrén (BaP).

Slovensko má pritom dlhodobo problémy s plnením záväzkov EÚ v oblasti kvality ovzdušia, čo už viedlo aj k začatiu súdneho konania zo strany Európskej komisie za neplnenie povinností. Pozitívnou správou však je, že koncentrácie viacerých škodlivín majú v posledných rokoch klesajúci trend. Slovensko napríklad splnilo národný cieľ expozície pre častice PM2,5 na úrovni 18 μg/m³. Napriek tomu zostáva znečistenie ovzdušia vážnym problémom – najmä pre pretrvávajúce prekračovanie odporúčaných hodnôt WHO a vysoké koncentrácie benzo(a)pyrénu, ktorý patrí medzi karcinogénne látky.

Znečistenie ovzdušia karcinogénnym benzo(a)pyrénom

V posledných rokoch sa zvýšená pozornosť venuje benzo(a)pyrénu (BaP), látke s preukázateľne karcinogénnymi vlastnosťami. Ide o vedľajší produkt neúplného spaľovania, ktorý vzniká najmä pri prevádzke dieselových motorov, pri vykurovaní domácností tuhým palivom a v hutníckom priemysle. Slovensko patrí spolu s Poľskom, Maďarskom, Bulharskom a Chorvátskom medzi krajiny s najvyššou expozíciou BaP v Európe. Koncentrácie tejto látky tu pravidelne prekračujú limitnú hodnotu 1 ng/m³. Epidemiologické štúdie pritom potvrdzujú, že už úroveň nad touto hranicou môže poškodzovať DNA človeka a prispievať k vzniku onkologických ochorení. Výsledky priniesla štúdia NEHAP VI. pre Ministerstvo životného prostredia.

Zdravotné dôsledky jemných prachových častíc – vykurovanie drevom

Podľa analýzy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) súvisí znečistenie ovzdušia ročne s viac ako 5 000 predčasnými úmrtiami na Slovensku (viď. tabuľka). Hlavným faktorom sú jemné prachové častice PM2,5, PM10 (primárnym zdrojom je vykurovanie tuhým palivom), oxid dusičitý (NO₂) a ozón (O3). Odborné analýzy naznačujú, že keby sa koncentrácie týchto častíc znížili na hladinu stanovenú WHO, 10 μg/m³ pre PM2,5  a 20 μg/m³ pre PM10, počet predčasných úmrtí by mohol výrazne klesnúť. Hoci v posledných rokoch pozorujeme pozitívny trend a koncentrácie škodlivých látok sa postupne znižujú, hraničné hodnoty WHO sú na mnohých miestach Slovenska stále prekračované.

Zlepšenie situácie a ciele

Na dosiahnutie zvýšenia kvality ovzdušia Úrad verejného zdravotníctva SR navrhuje nasledovné strategické ciele:

  1. Zabezpečiť objektívne a aktuálne údaje z monitoringu a modelovania kvality ovzdušia pre prijímanie účinných opatrení.
  2. Vypracovať záväznú Stratégiu zlepšenia kvality ovzdušia s konkrétnymi krokmi pre jednotlivé oblasti riadenia kvality ovzdušia (ORKO).
  3. Zvyšovať povedomie verejnosti o zdravotných rizikách znečisteného ovzdušia prostredníctvom médií a osvetových kampaní.
  4. Aktualizovať a dôsledne implementovať Programy na zlepšenie kvality ovzdušia, ktoré budú reagovať na špecifiká konkrétnych regiónov.

Záver

Kvalita ovzdušia na území Slovenskej republiky predstavuje dlhodobo závažný environmentálny a zdravotný problém. Napriek pozitívnemu trendu pri poklese koncentrácií niektorých znečisťujúcich látok zostávajú hodnoty jemných prachových častíc (PM10, PM2,5), ktorých zdrojom je najmä vykurovanie domácností drevom, ďalej oxidu dusičitého, ozónu a benzo(a)pyrénu, na viacerých územiach nad odporúčanými hodnotami WHO. Treba zároveň dodať, že odporúčané limity WHO sú výrazne prísnejšie než hodnoty stanovené v európskej legislatíve. Aj preto ich mnohé členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska, zatiaľ nedokážu plne dosiahnuť.

Zdravotné dôsledky znečisteného ovzdušia, vrátane predčasných úmrtí a chronických ochorení dýchacej či kardiovaskulárnej sústavy, zdôrazňujú potrebu systematického a medzirezortného prístupu k zlepšeniu kvality ovzdušia. Kľúčovým krokom je implementácia strategických cieľov Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré smerujú k zlepšeniu monitoringu, tvorbe záväznej stratégie, posilneniu verejného povedomia a regionálne prispôsobeným opatreniam. Ďalším podstatným opatrením by bolo znížiť podiel vykurovania domácnosti tuhými palivami, najmä vykurovanie drevom na minimum.

Zdroje:

  1. Ambient air pollution: A global assessment of exposure and burden of disease, Zdroj: https://www.who.int/publications/i/item/9789241511353
  2. Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky VI. (NEHAP VI.), Zdroj: (Vlastný materiál.docx) Legislatívny proces LP/2025/461 – Sprievodná dokumentácia
  3. Health impacts of air pollution in Europe, 2022, Zdroj: https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/air-quality-in-europe-2022/health-impacts-of-air-pollution-in-europe-2022
  4. 2024 – Ročná správa o kvalite ovzdušia v Slovenskej republike, Zdroj: SHMÚ.sk – Meteo / Počasie / Hydrológia / Kvalita ovzdušia
  5. 2023 Ročná SPRÁVA O KVALITE OVZDUŠIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE, Zdroj: SHMÚ.sk – Meteo / Počasie / Hydrológia / Kvalita ovzdušia
  6. Europe’s air quality status 2024, Zdroj:https://www.eea.europa.eu/en/analysis/publications/europes-air-quality-status-2024
  7. Príčiny a dôsledky znečistenia ovzdušia na Slovensku – 2021, Zdroj:https://www.minzp.sk/files/iep/2021_2_air_quality_study_sk.pdf
  8. Harm to human health from air pollution in Europe: burden of disease status, 2024, Zdroj:https://www.minzp.sk/files/iep/2021_2_air_quality_study_sk.pdf
  9. Predčasné úmrtia pripisované časticiam PM2,5, NO2 a O3 v EÚ,  Zdroj: Air quality in Europe – 2020 report | Publications | European Environment Agency (EEA) (str. 108, tabuľka 10.1)