Stratégia EÚ pre vykurovanie uprednostňuje centrálne zásobovanie teplom

Začiatkom budúceho roka plánuje Komisia zverejniť svoje odporúčania týkajúce sa vykurovania a chladenia, ktorých výsledkom by mala byť aktualizácia energetických právnych predpisov, či vytvorenie novej smernice.

Vykurovanie a chladenie tvorí asi 40 percent celkovej spotreby energie v únii. Rozhodnutie o tom, ktoré zdroje Komisia podporí a či budú Európania vykurovať individuálne alebo centrálne môže preto dramaticky ovplyvniť trhovú pozíciu viacerých európskych spoločností.

Prvé návrhy tejto stratégie, ktoré má k dispozícii agentúra Reuters naznačujú, že Komisia podporí najmä väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a rozvoj centrálneho zásobovania teplom (CZT).

Komisia odhaduje, že až polovica dopytu po teple je v oblastiach s dostatočne vysokou hustotou osídlenia. V tomto prípade by podľa exekutívy bolo CZT účinnejšie ako ponúkané alternatívy a mohlo by pokryť až 40-70 percent celkovej potreby tepla. V oblastiach s menšou hustotou osídlenia naopak Komisia odporúča zvýšiť využívanie eklektických tepelných čerpadiel a iných nízkouhlíkových technológií, ktoré by zaručili čo najväčšie energetické  úspory pre jednotlivé domácnosti.

Finančná záťaž najmä pre západ?

Prechod na centrálne vykurovanie by najviac ovplyvnil západoeurópske krajiny, kde sa domácnosti spoliehajú najmä na individuálne plynové kotle či bojlery na ohrev vody. Východoeurópske krajiny naopak zdedili pomerne rozsiahlu tepelnú infraštruktúru. Napríklad na Slovensku bolo v roku 2014 viac ako 60 percent domácností pripojených na systém centrálneho zásobovania teplom.

   Graf: Štruktúra dodávky tepla podľa typu zdrojov tepla v systémoch centrálneho zásobovania teplom (Zdroj: SIEA)

V niektorých častiach susedného Rakúska sa napríklad musia domácnosti pripájať do systému lokálneho zásobovania teplom povinne. Podľa štatistík Euroheat and Power v roku 2013 zásobovalo CZT asi 24 % obyvateľov.

Najviac využívajú CZT Island (92 % obyvateľov), Dánsko (63 %), Estónsko (62 %) či Fínsko (50 %).

CZT verzus kotolne

Otázka odpájania sa od zdrojov tepla sa v posledných rokoch na Slovensku stala pálčivou politickou otázkou.

V roku 2014 prijali poslanci NR SR novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá sprísnila podmienky odpájania sa od CZT a vybudovania vlastnej domovej kotolne. V júni tohto roka preto opoziční poslanci z SaS a OĽaNO podali podnet na Ústavný súd, ktorý má niektoré časti zákona preskúmať. Podľa poslancov zákon zaviedol podmienku, na základe ktorej potrebuje ten, kto si chce zriadiť vlastnú kotolňu súhlas centrálneho dodávateľa tepla, čím zákon „obmedzuje ústavné práva ľudí narábať so svojim majetkom.“

Graf: Podiel jednotlivých druhov palív na výrobe tepla – centrálnych kotolniach a výhrevniach (Zdroj: SIEA)

S týmto argumentom však nesúhlasia teplári, ktorí tvrdia, že v rámci stavebného konania môžu obci, ktorá ho schvaľuje, iba odporučiť, či s odpojením súhlasia alebo nie. Obec ich názor však nemusí rešpektovať.

Graf: Podiel jednotlivých druhov palív na výrobe tepla – v teplárňach (Zdroj: SIEA)

Podobný názor má aj Ministerstvo hospodárstva, ktoré vyhlásilo, že dodávateľ tepla „v žiadnom prípade“ nerozhoduje o odpojení. „Rozhodovacie právomoci sú v kompetencii príslušného stavebného úradu,“ potvrdila nedávno pre TASR hovorkyňa Miriam Žiaková. Konečnú interpretáciu poskytne až Ústavný súd, ktorý tento týždeň posunul návrh opozičných poslancov do ďalšieho konania.

Zdroj: www.euractiv.sk; Dátum: 9.10.2015