LNG, skvapalnený zemný plyn (z anglického liquefied natural gas), spolu so zemným plynom v jeho pôvodnom plynnom skupenstve, už dlhodobo predstavuje jednu z najvhodnejších ciest prechodu k obnoviteľnej energii. V porovnaní s uhlím vzniká pri spaľovaní zemného plynu o 40% menej emisií CO2, a teda jeho uhlíková stopa je výrazne nižšia. Aj preto orgány Európskej únie schválili zaradenie plynu spolu s jadrovou energiou do taxonómie ako prechodné palivá, čo znamená, že investície do využívania zemného plynu a jadra možno považovať, za splnenia konkrétnych podmienok, za environmentálne udržateľné. Príslušný delegovaný akt vstúpi do platnosti v januári 2023. LNG dovážaný lodnými tankermi predstavuje v dnešnej geopolitickej situácii ideálne riešenie diverzifikácie dodávok plynu z rôznych geografických zdrojov a podporu konkurenčného prostredia.

Emisie CO2 z dreva, uhlia a zemného plynu

Zdroj: SPP-distribúcia, a.s. / www.oplyne.info

 

Proces skvapalňovania zemného plynu zahŕňa jeho konverziu z plynného skupenstva na kvapalné prostredníctvom schladenia na -162°C, počas čoho sa odstránia nečistoty ako prachové častice či oxid uhličitý. Skvapalnením sa objem zemného plynu zmenší až 600 krát, vďaka čomu je jeho uskladňovanie a preprava loďami či cisternovými vozidlami podstatne jednoduchšia. Najbežnejším spôsobom prepravy LNG je práve lodná doprava, pričom sa využívajú na tento účel špeciálne vyrobené tankery, ktoré zabezpečujú optimálne podmienky pre transport LNG, akými sú kontrolovaná teplota či odolnosť voči extrémne vysokému tlaku. Jedná sa o ekologické plavidlá, keďže tankery prepravujúce LNG sú poháňané jeho odparom, a teda sa vyznačujú minimálnymi emisiami v porovnaní s plavidlami poháňanými ropnými produktami. Po prepravení LNG do importného terminálu je plyn uskladnený, regazifikovaný jeho opätovným zohriatím a následne distribuovaný jestvujúcou plynárenskou infraštruktúrou európskym odberateľom, vrátane Slovenska.

Význam LNG pre Európsku úniu

Jedným z kľúčových cieľov stratégie Energetickej únie EÚ je zabezpečiť, aby mali všetky štáty EÚ prístup k LNG trhu, nakoľko LNG môže dopomôcť k diverzifikácií zdrojov plynu a zvýšiť energetickú bezpečnosť v Únií. Európske krajiny, ktoré majú bezprostredný prístup k trhu s LNG sú ďaleko odolnejšie voči možným prerušeniam dodávok plynu.

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine, ktorá viedla k snahám o zníženie závislosti na ruskom plyne, dostala Európa podnet na intenzívnejší rozvoj LNG infraštruktúry. EÚ je v súčasnosti najväčším importérom LNG, pričom od januára do septembra 2022 importovala 98 mld. m3 LNG (objem po regazifikácii). Najvyšší objem importovalo Francúzsko, Španielsko a Holandsko. Hlavnými dodávateľmi LNG pre EÚ sú USA, Katar a Rusko, pričom z USA bola dodaná takmer polovicu celkového objemu LNG dovezeného do EÚ.

Importná kapacita LNG by dnes dokázala pokryť takmer 40% celkovej spotreby plynu EÚ. Prístup k LNG infraštruktúre v rámci Únie je však nerovnomerný. Vojna na Ukrajine stimulovala EÚ k investíciám do projektov vo všeobecnom záujme, ktoré zabezpečia vysokú flexibilitu plynárenského sektoru a podporia masívny rozvoj LNG infraštruktúry. Časť projektov, ktoré sú najvýznamnejšie pre bezpečnosť dodávok, bude financovaná z eurofondov, ako napríklad Connecting Europe Facility. Mapa nižšie zobrazuje prehľad existujúcich a plánovaných LNG terminálov.

Európska LNG infraštruktúra

Využívanie LNG ako paliva v lodnej doprave

LNG má uplatnenie aj ako pohonná hmota v lodnej preprave. Čím ďalej, tým viac lodí, vrátane kontajnerových či výletných, funguje práve na LNG. Pri tejto pohonnej látke sa okrem emisií  oxidu uhličitého výrazne znižujú aj emisie oxidov dusíka o 80%, síry až o 99% a prachových častíc tiež o 99% menej oproti konvenčným lodným palivám pri rovnakom pohone.

Autor: Ing. Nina Mackovičová, SPP – distribúcia, a.s.

Zdroje: