„Fantasti, ktorí chcú posielať do ulíc svetlo v trubkách so svietiplynom, by si mohli rovnako zmyslieť osvetľovať Londýn kúskom mesiaca” (britský fyzik W. Wollaston roku 1802).

Počiatky vzniku plynárenstva vo svete ako priemyselného odvetvia sa datujú k obdobiu strojovej-priemyselno-technickej revolúcie v 18. a 19. storočí. V tomto období sa nahradzujú sviečky olejových a petrolejových svietidiel plynovým svetlom. Začína éra svietiplynu, ktorá pretrvá 120 rokov.

Je 19. marca roku 1856. V uliciach Bratislavy sa vymieňajú smolné fakle a olejové lampy po prvý krát za svietiplynové. Vzniká prvá plynáreň na území dnešnej Slovenskej republiky, ktorá vyrába svietiplyn a zabezpečuje predovšetkým osvetlenie mesta.

Bratislava predbieha o deväť rokov susednú Budapešť a od tohto dátumu sa začína písať história plynárenstva na Slovensku. Bratislavu osvetľovalo 209 plynových lámp ku ktorým v zimných mesiacoch pribudlo ďalších 167 lámp, ktoré zabezpečovali osvetlenie do polnoci. Mestská plynáreň v prvom roku svojej činnosti vyrobila 350 tisíc m3 svietiplynu. Plynáreň mala čistiareň plynu a dva plynojemy.

V roku 1891 vznikli Závody na vodovod a osvetlenie mesta Bratislavy a začalo sa štvrťstoročie rozkvetu plynárne. V roku 1912 bol postavený plynojem na Mlynských Nivách, kde v roku 1936 bola postavená nová plynáreň, ktorú dnes pripomína Plynárenské múzeum zamerané na históriu plynárenstva. Múzeum bolo založené v marci 1996 pri 140. výročí vzniku plynárenstva.

Po Bratislave začali svietiplyn vyrábať v Košiciach, Banskej Štiavnici, Nitre, Trnave, Komárne, Nových Zámkoch a v Novom Meste nad Váhom. Posledná plynová lampa v Bratislave zhasla v roku 1977.

Po prvej etape svietiplynu nasledovala etapa prírodného zemného plynu, ťaženého z ložísk, prevažne metánu a zmesi vyšších uhľovodíkov, propánu a butánu. Ložiská prírodného zemného plynu boli objavené na západnom a východnom Slovensku čo podnietilo rozhodnutie pokračovať v plynárenstve na báze prírodného zemného plynu. V nadväznosti na objavené náleziská sa začala na Slovensku budovať aj plynárenská infraštruktúra od Plaveckého Štvrtka do Bratislavy a na Moravu, do Šale, Považím, Pohroním, Ponitrím, ako i na východe Slovenska od Moravan – Stretava – Michalovce.

Dostupné ložiská zemného plynu reálne nepostačovali zabezpečiť potreby zdrojov pre zásobovanie národného hospodárstva a obyvateľstva. Reálnou možnosťou ako zabezpečiť potrebné zdroje pre zásobovanie bola výstavba dopravných ciest zemného plynu z Ruska, bohatého na ložiská zemného plynu do Západnej Európy.

V roku 1967 bol do prevádzky uvedený plynovod Bratstvo, ktorý bol vybudovaný hlavne pre potreby Rakúska a zároveň zemný plyn sa stal dostupným aj pre Slovensko. V roku 1972 bola vybudovaná prvá línia tranzitného plynovodu a v ďalších rokoch druhá až piata línia a príslušné kompresorové stanice, čím boli vytvorené možnosti širokého priemyselného spracovania a využitia pre priemyselné závody, elektrárne, teplárne a pre obyvateľstvo. Tranzitný systém vedúci cez Slovensko zabezpečuje približne 15 % z celkového dopytu po zemnom plyne v Európe.

V súčasnosti je Slovensko druhou najplynofikovanejšou krajinou za Holandskom, čo sa týka miery plynofikácie obytných sídiel. Spoločnosť SPP – distribúcia, ako vlastník a prevádzkovateľ distribučnej siete zemného plynu, zabezpečuje jeho distribúciu na území Slovenskej republiky do viac ako 1,5 milióna odberných miest v 77 % miest a obcí. Objem takto distribuovaného plynu predstavuje približne 98 % celkového distribuovaného objemu zemného plynu v Slovenskej republike pre viac ako 94 % populácie Slovenska s prístupom k zemnému plynu. V súčasnosti má plynárenská distribučná sieť zemného plynu dĺžku 33 270 km.

sieť plynovodov na Slovensku

Distribučná sieť SPP-distribúcia, a.s.

Z pohľadu dosiahnutej úrovne plynofikácie obcí sa už nevyžaduje ďalší rozvoj distribučnej siete, avšak vzhľadom k značnému rozvoju výstavby obytných lokalít sa už viac rokov realizuje priebežné pripájanie týchto lokalít do distribučnej siete. Predmetné obytné lokality sú spravidla situované v už splynofikovaných obciach, takže sa jedná o zahusťovanie distribučnej siete.

Spoľahlivosť prevádzky plynárenskej distribučnej siete uvedeného rozsahu si vyžaduje vysokú odbornosť, neustály rozvoj a nepretržité dôsledné monitorovanie stavu plynovodov a plynárenských zariadení v záujme zaistenia technicky bezpečnej, dodávateľsky spoľahlivej a zároveň ekonomicky efektívnej distribúcie zemného plynu.

 

Zdroj: Prevádzkovateľ Internetových stránok

* Použitý obrázok je ilustračný (zdroj: www.istockphoto.com)