Tohtoročná Stredoeurópska energetická konferencia CEEC 2018, ktorá bola 19. a 20. novembra v Bratislave sa niesla v znamení hľadania riešení pri plnení cieľov v oblasti energetiky a klímy.

 

Klimatické ciele a možné riešenia sa skloňovali vo všetkých pádoch v rámci šiesteho panela v druhý rokovací deň konferencie. Moderátor panela Artur Runge-Metzger, z divízie ochrany klímy Európskej komisie (obr. 1, posledný vpravo, sediaci) v úvode zopakoval, že klimatické ciele do roku 2025 prekročíme, situácia však bude zložitá po tomto dátume. Najnovší výhľad IPCC (Intergovernmental Panelon Climate Change) upozorňuje, že situácia bude veľmi zložitá až alarmujúca, takže minimálne, ak chceme využívať uhlie aj naďalej, musíme vyriešiť skladovanie CO2 a musíme investovať viac do sektoru energetiky.

 

Obr.1 – Stredoeurópska energetická konferencia CEEC 2018

 

Štátny tajomník slovenského ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla ( obr. 1, druhý zprava) za veľkú výzvu pri znižovaní emisií pokladá dopravu, kde stále dochádza k zvyšovaniu emisií, rovnako ako v priemysle. V oblasti zastaraných vykurovacích systémov vidí východisko v ich modernizácii aj cestou väčšieho využívania zemného plynu, kde sa na Slovensku, ako druhej najviac plynofikovanej krajine v Európe, vytvára veľký priestor.

Za pomerne hladký označil doterajší pokles emisií Peter Zámyslický, riaditeľ odboru energetiky a ochrany klímy Ministerstva životného prostredia ČR (obr. 1,  druhý zľava). Čo bude podľa neho ťažšie, bude znižovanie emisií mimo rámca ETS (Emissions Trading System). Aj on vidí jedno z riešení vo vývoji nových technológií, šetrnejších k životnému prostrediu. Na dekarbonizáciu ekonomiky sa z pohľadu „hodnoty za peniaze“ pozrel generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia Martin Hollý (obr. 1,  prvý vľavo, stojaci). Nikto z nás nespochybňuje, že musíme riešiť klimatické zmeny, podporujeme klimatické ciele, mali by sme sa však na ich plnenie pozerať z pohľadu pomeru ceny a kvality.

 

Dekarbonizačné ciele by mali byť záväzné, ale spôsoby, ako ich dosiahneme, by mali zostať na slobodnom rozhodnutí jednotlivých krajín. Na Slovensku máme nižší podiel výroby elektrickej energie z fosílnych palív ako je priemer Európy vďaka jadrovej energii. Problém Slovenska je skôr v čistote ovzdušia. Klimatické ciele sa nemôžu dosahovať len v energetike, musia sa do ich plnenia zapojiť aj ostatné sektory. Od roku 1990 do roku 2016 sme na Slovensku zredukovali emisie CO2 o 40 – 42 percent. Svoj podiel má na tom aj plynárenská infraštruktúra, ktorej tri štvrtiny boli vybudované po roku 1990.

 

Príchod nových energetických zdrojov do systému by mal byť vnímaný aj cez cenu pre zákazníkov, čo je veľmi citlivá téma. Mali by sme preto hľadať cenovo menej náročné riešenia. Máme energetický systém, ktorý patrí v Európe medzi emisne najnižší, a ešte je tu rezerva v uhlí. Máme rezervy v dosahovaní energetickej efektívnosti, pri nahrádzaní uhlia vo vykurovaní biomasou. Biomasa v kombinácii so zemným plynom, predovšetkým v centrálnom zásobovaní teplom, je riešením v strednodobom horizonte. Hľadajme účinné opatrenia aj v iných sektoroch, ako je doprava, poľnohospodárstvo. Po roku 2030 potrebujeme mať riešenie aj v otázke využívania dekarbonizovaného plynu a vodíka. Na Slovensku sa testujú aj tieto možnosti, ako aj možnosti uskladňovania vodíka.

 

Riešenie otázky vysokého podielu uhlia, ktoré je kľúčovým zdrojom pre energetiku v Poľsku, bolo obsahom vystúpenia Sławomira Mazureka, zástupcu štátneho tajomníka Ministerstva pre životné prostredie (obr.1, sediaci v strede). Informoval o pripravovanom 10-ročnom pláne pre domácnosti, ktorý spočíva v špeciálnych dotáciách na výmenu kotlov na uhlie za iné palivo. V Poľsku je vykurovanie domácností uhlím spojené s kritickým znečisťovaním ovzdušia, ktoré má nielen ekologický, ale aj zdravotný rozmer. Za podstatné pri riešení dekarbonizácie energetiky pokladá zmenu myslenia a správania sa ľudí.

________________

 

Článok bol publikovaný v  decembrovom čísle odborného plynárenského časopisu Slovgas.