Teplovzdušné vetranie slúži na výmenu vzduchu v uzatvorených priestoroch za vonkajší čerstvý vzduch, ktorý sa ohrieva na požadovanú teplotu, resp. na ohrev vzduchu v  lokálnych teplovzdušných jednotkách priamo v priestoroch hál, pričom prívod čerstvého vzduch do hál je zabezpečený napr. areáciou – prirodzeným vetraním regulovateľnými vetracími otvormi, šachtovým vetraním, prevetrávaním, infiltráciou a podobne.

Množstvo dodávaného vzduchu, či už nútené (za pomoci ventilátorov) alebo prirodzené, musí zodpovedať príslušným hygienickým predpisom a zohľadňovať tepelné zisky, straty, tvorbu a koncentráciu škodlivín a podobne.

Úprava vzduchu môže byť centrálna, napr. pre niekoľko hál, alebo lokálna, priamo v priestoroch, kde sa vzduch zohrieva.

Príklad usporiadania centrálneho vetrania:

V strojovni vzduchotechniky je umiestnený plynový kotol, slúžiaci na ohrev vody vstupujúcej do výmenníka tepla voda/vzduch, v ktorom sa ohreje čerstvý prúdiaci vzduchu. Výkon kotla a výmenníka sa určí na základe množstva vzduchu a jeho požadovanej teploty.

Obr.1: Schéma teplovzdušného vykurovania

Pred výmenník voda / vzduch je vhodné osadiť rekuperátor tepla, ktorý predhreje čerstvý vzduch využijúc teplo z odpadového vzduchu – a tak dôjde k šetreniu prevádzkových nákladov na tepelnú energiu. Čerstvý ohriaty vzduch prúdi vzduchovodmi do vetraných priestorov, znečistený vzduch je odvádzaný vzduchovodmi von cez rekuperátor tepla.

Príklad použitia lokálnych teplovzdušných jednotiek: do vetraných priestorov je privádzaný vzduch areáciou, šachtovým vetraním, prevetrávaním, infiltráciou a podobne. V miestnostiach sú vhodne rozmiestnené lokálne plynové teplovzdušné jednotky, ktoré nasávajú okolitý vzduch, ohrievajú ho na požadovanú teplotu a vyfukujú ho nazad do priestoru. Zemný plyn je do jednotiek je privádzaný miestnymi rozvodmi plynu.

Obr.2: Schéma plynovej teplovzdušnej jednotky

Zdroj: prevádzkovateľ internetových stránok