Klasické teplovodné vykurovanie – klasický vykurovací systém (radiátory)

Pri klasickom, tzn. konvenčnom vykurovaní sa prostredníctvom vykurovacích telies (radiátorov) ohrieva okolitý vzduch. Ohriaty vzduch stúpa od radiátora smerom hore a koncentruje sa pod stropom. Ochladený klesá dole. Charakteristickým znakom klasického vykurovacieho systému je najmä veľký rozdiel medzi teplotou vykurovacej plochy radiátora, teplotou vzduchu a teplotou stien v miestnosti. Nerovnomerné vykurovanie priestorov má za následok nižší komfort tepelnej pohody. V blízkosti radiátora sa koncentruje vzduch s najvyššou teplotou, pričom v ostatných častiach miestnosti je teplota nižšia.

Obr.: Radiátor (ilustračný obrázok)

Teplovodné vykurovacie systémy delíme na systémy s prirodzeným obehom vody a s núteným obehom:

Systém s prirodzeným obehom funguje na princípe rozdielu tlakov, ktorý spôsobuje rôzna hustota vody v prívodnom a návratnom potrubí. Prostredníctvom plynového kotla sa voda ohreje. Voda s vyššou teplotou má menšiu hustotu, je ľahšia a stúpa k vykurovacím telesám, ktorým odovzdá teplo. Následne ochladená s vyššou hustotou klesá a odvedie sa vratným potrubím späť na opätovné ohriatie v plynovom kotle. Tento typ vykurovania sa v súčasnosti vyskytuje zriedkavo a je nahradený systémom s núteným obehom, ktorý zabezpečuje obehové čerpadlo zabudované v plynovom kotle.

Klasické konvenčné vykurovacie systémy sú navrhnuté na teplotný spád 75/65 °C, 70/60 °C alebo 70/50 °C. Znamená to, že voda sa zohreje napr. na 75 °C, odovzdá teplo vykurovacej sústave a ochladená napr. na 65 °C sa vracia späť na ohriatie v plynovom kotle.

Nevýhodou klasického vykurovacieho systému je nerovnomerné rozloženie teplôt v miestnosti, ktorá znižuje pocit tepelnej pohody. Naopak, výhodou sú nižšie náklady na zriadenie vykurovacieho systému,  jednoduchá regulácia a nenáročná obsluha.

 

Zdroj: prevádzkovateľ internetových stránok

* Ilustračný obrázok (zdroj: www.istockphoto.com)