Aktualizované: 6.9.2023 (Aktualizované o ceny energií pre rok 2023)

Budova s takmer nulovou potrebou energie

Budova s takmer nulovou potrebou energie je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou dodanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.

Novo projektovaná budova musí vždy v prvom rade spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov určené technickými normami (STN 73 0540-2 + Z1 + Z2: 2019). Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy. Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby.

Súčasná platná norma „Tepelná ochrana budov – Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov“ STN 73 0540-2 + Z1 + Z2: 2019 bola v roku 2019 modifikovaná a väčšina technických požiadaviek na stavebné konštrukcie budov s takmer nulovou potrebou energie (A0) – najmä súčiniteľ prechodu tepla konštrukcie (U), boli nastavené „späť“ na bezprostredne nižšiu energetickú úroveň (ultranízkoenergetická úroveň výstavby – A1). Samo osebe by toto zreálnenie tepelno-technických požiadaviek pre budovy s takmer nulovou potrebou energie (A0) bolo správnym krokom. Muselo by však dôjsť aj k zodpovedajúcemu zvýšeniu škály globálneho ukazovateľa pre energetickú triedu A0 (Príloha č. 3 k vyhláške č. 364/2012 Z. z., tabuľka F.), k čomu nepochopiteľne doposiaľ nedošlo. Za súčasných pravidiel sa totiž dostávame do situácie, kedy požiadavky energetickej hospodárnosti budov kladené na budovy s takmer nulovou potrebou energie (A0) splníme skôr výberom technológie prípravy energie než jej reálnou úsporou, čo je v rozpore so všeobecne platným princípom EÚ legislatívy „Energy Efficiency First”.

Nepriek tomu, že súčasné znenie technických noriem (Tepelná ochrana budov – Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov) stavia ultranízkoenergetický dom skoro na rovnakú úroveň ako dom s takmer nulovou potrebou energie, tak v duchu „Energy Efficiency First“ analyzujeme model rodinného domu v energetickej triede A0 spĺňajúci prísnejšie „odporúčané hodnoty“ (nie len povinné) vyššie uvedenej normy.

Návrh domu s takmer nulovou potrebou energie o rozlohe 120 m2, zdroj tepla – kondenzačný plynový kotol.

Rodinný dom postavený súčasnými modernými technológiami:

  • U – strop 0,10 W/(m2.K);
  • U – obvodovej steny 0,11 W/(m2.K); U – podlaha nad terénom (tzv. termodoska) 0,12 W/(m2.K);
  • U – okná 0,67 W/(m2.K.);
  • južná stena – veľká presklená plocha – optimalizovaná (najväčší zisk slnečnej energie pri najmenšej tepelnej strate);
  • rekuperácia vzduchu s účinnosťou 75%;
  • zdroj tepla umiestnený tak, aby boli minimalizované straty v rozvodoch tepla a teplej vody.

DISCLAIMER: Parametre danej budovy (rodinného domu) boli arbitrárne nastavené tak, aby jej potreba energie zodpovedala hornej hranici energetickej triedy A0, nakoľko chceme overiť/porovnať ekonomickú a environmentálnu výhodnosť použitia tepelných čerpadiel voči štandardnej nízkoemisnej alternatíve prípravy tepla zo zemného plynu.

V zmysle vykonávacej vyhlášky č. 364/2012 Z. z sa celková potreba energie budovy určí ako súčet potrieb energií pre jednotlivé miesta spotreby. Pri rodinných domoch je to súčet potrieb energie na vykurovanie a energie na prípravu teplej vody. Potreba energie na vetranie a chladenie sa pri rodinných domoch nehodnotí.

Globálnym, alebo hlavným hodnotiacim ukazovateľom energetickej hospodárnosti budovy je primárna energia, ktorá sa určí vynásobením potreby energií (vykurovania a prípravy teplej vody) faktormi primárnej energie, ktoré sú určené pre jednotlivé energetické nosiče (tu elektrická energia a zemný plyn).

Vykurovací systém, ktorého súčasťou je aj príprava teplej vody, je neoddeliteľnou súčasťou rodinného a bytového domu, pričom jeho výber je potrebné a vhodné dôkladne zvážiť ešte pred samotnou výstavbou príslušnej budovy. Voľba systému ovplyvní, pozitívne alebo negatívne, tepelnú pohodu v dome, samotný komfort bývania, ale najmä celkové finančné náklady na inštaláciu a prevádzku vykurovacieho systému na dlhú dobu. Majiteľ domu (investor) by si mal sám, aspoň orientačne, overiť, akú hodnotu získa za vynaložené peniaze a kto bude skutočný prijímateľ výhod pri zvolenom, či naopak nezvolenom vykurovacom systéme.

Ekonomické hodnotenie akéhokoľvek systému, teda aj vykurovacieho, je vhodné vykonať už spomínanou metódou Total Cost of Ownership (ďalej len „TCO“). Do takéhoto hodnotenia vstupujú sumy vynaložených vstupných finančných prostriedkov, spravidla výška investičných nákladov (CAPEX) a prevádzkové náklady (OPEX) a to po dobu životnosti, resp. sledovaného obdobia.  V tomto prípade sa jedná o obdobie 15 rokov.

Hodnota za peniaze: cieľom analýzy rôznych vykurovacích systémov je zhodnotiť, či peniaze investora (majiteľa domu) budú skutočne vynaložené najlepšie ako je možné pre dosiahnutie stanoveného cieľa (vykurovanie a príprava teplej vody) a vynaložené náklady na zníženie produkcie emisií CO2.

Analýza TCO pre dva rozdielne zdroje tepla pre analyzovaný rodinný dom

Záver

Z pohľadu hodnoty za peniaze – dosiahnutie toho istého cieľa (zabezpečenie tepelnej pohody v rodinnom dome) za najnižšie celkové náklady sa javí zemný plyn ako vhodnejší zdroj tepla v budovách s takmer nulovou potrebou energie (trieda A0). Je to najmä z dôvodu výhodného pomeru ceny nízkoemisného kondenzačného kotla (vrátane inštalácie), vysokej účinnosti, nízkych prevádzkových nákladov, jednoduchosti ovládania (regulácie), skutočného komfortu, dostupnosti a šetrnom vplyve na životné prostredie (v porovnaní s tuhými palivami, vrátane biomasy). V prospech zemného plynu hovorí aj pomer nákladov na energie. Cena zemného plynu je približne 2,5 až 3x nižšia ako cena elektrickej energie. Aj z tohto dôvodu sa stráca „čaro“ tepelného čerpadla.

 

Autor: Ing. Radovan Illith, PhD.