Koncom minulého roka predstavila Európska komisia dlhodobú stratégiu pre prosperujúcu, konkurencieschopnú a uhlíkovo neutrálnu ekonomiku EÚ do roku 2050 s názvom „Čistá planéta pre všetkých“. Na nasledujúcich riadkoch sa zaoberáme otázkou, ako táto stratéga súvisí s už existujúcim dlhodobým cieľom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990 a akú má stratégia dlhodobú perspektívu pre zemný plyn.

 

Dôležité je v tomto prípade načasovanie. Pred zverejnením stratégie bola predstavená správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC). Jej obsah upozorňoval na obrovskú disproporciu medzi cieľmi vyplývajúcimi z Parížskej dohody a smerovaním jednotlivých krajín. Stratégiu zverejnila Európska komisia krátko pred uskutočnením klimatickej konferencie v Katoviciach, kde chcela Európska únia predstaviť svoj plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v roku 2050. V prípade úspechu by tak EÚ bola prvá veľká uhlíkovoneutrálna ekonomika na svete. V súčasnosti sa iba Švédsko legislatívne zaviazalo, že dosiahne uhlíkovú neutralitu, a to už v roku 2045.

 

 

Dlhodobý cieľ EÚ znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s rokom 1990, tzv. Energy roadmap 2050 je známy už od roku 2011. Chýbala v ňom však ucelená koncepcia, ako tento cieľ dosiahnuť, resp. prekonať ho. Súčasťou hľadania odpovede na otázku „ako?“ by mala byť práve aj predstavená stratégia. Cieľom spomínanej stratégie nemá byť stanovenie nových cieľov na znižovanie emisií, ale vytvorenie vízie, a definovanie a naplánovanie jej smerovania, čo by umožnilo výskumníkom, podnikateľom a občanom rozvíjať nové a inovatívne odvetvia priemyslu a biznisu, a s nimi súvisiace pracovné miesta. Stratégia prináša portfólio možností dostupných pre štáty, podnikateľov a obyvateľov, a tiež hovorí, ako tieto možnosti prispejú k modernizácii našej ekonomiky a zlepšia kvalitu života Európanov. Ako sa však vyjadril eurokomisár pre energetiku a klímu M. Cañete „Cesta k uhlíkovej neutralite je nevyhnutná, možná a v záujme Európy. Nevyhnutná – na dosiahnutie dlhodobých cieľov na udržanie nárastu teploty vyplývajúcich z Parížskej dohody. Možná – so súčasnými a rozvíjajúcimi sa technológiami. A v záujme Európy – prestať míňať za dovoz fosílnych palív“. Z uvedeného vyplýva, že implementácia stratégie by mala v dlhodobom horizonte obrovský vplyv na súčasný model fungovania trhu so zemným plynom. Je však potrebné si uvedomiť, že daná stratégia predstavuje najmä dlhodobú dekarbonizačnú víziu EÚ a nespochybňuje teda pozitívnu úlohu zemného plynu z krátkodobého a strednodobého hľadiska.

 

V podstate hovorí, že aj európske plynárenstvo, ako zďaleka najčistejšie fosílne odvetvie, sa vo vzdialenejšej budúcnosti bude musieť prispôsobiť konceptu uhlíkovej neutrality. Bližší pohľad ponúka hĺbková analýza, ktorá je súčasťou stratégie. V nej sa uvádza, že scenáre na znižovanie emisií ukazujú veľkú neistotu pri dlhodobej úlohe „nedekarbonizovaného“ zemného plynu. Táto neistota je určite výzvou pri plánovaní transformácie energetiky vo všeobecnosti a taktiež plánovaní budúcej plynovej infraštruktúry.

 

 

Analýza pracuje s ôsmimi scenármi vývoja:

1. elektrifikácia (ELEC) – využitie elektrickej energie vo všetkých sektoroch;
2. vodík (H2) – využitie vodíka v priemysle, doprave a na vykurovanie budov;
3. Power-to-X (P2X) – e-palivá v priemysle, doprave a na vykurovanie budov;
4. energetická efektívnosť (EE) – presadzovanie výrazného znižovania spotreby energie vo všetkých sektoroch;
5. obehová ekonomika (CIRC) – zvýšenie zdrojovej a materiálovej efektívnosti;
6. kombinácia (COMBO) – nákladovo-efektívna kombinácia vybraných opatrení z prvých piatich scenárov, ktoré by mali zabezpečiť oteplenie o max. 2 °C;
7. 1,5 °C technicky (1,5TECH) – založený na opatreniach z COMBO s využitím technológií zachytávania a ukladania uhlíka a prírodných záchytov emisií;
8. 1,5 °C udržateľný životný štýl (1,5LIFE) – založený na opatreniach z COMBO a CIRC spolu so zmenou životného štýlu.

 

Prvých 5 scenárov by mohlo zabezpečiť zníženie skleníkových plynov o 80 % v roku 2050 v porovnaní s rokom 1990, šiesty scenár by zabezpečil zníženie o 90 % a posledné dva by zabezpečili uhlíkovú neutralitu.

 

Z dlhodobého hľadiska sú sú podľa analýzy emisie z „nedekarbonizovaného“ zemného plynu nezlučiteľné s cieľmi pre zmenu klímy. V závislosti od sektora však môže byť zemný plyn nahradený jeho uhlíkovo-neutrálnymi formami (biometán, vrátane bioplynu, e-gas – syntetický metán vyrobený pomocou technológie Powerto-Gas) alebo vodíkom, ktorý môže nahradiť niektoré tradičné spôsoby použitia zemného plynu (napr. na vykurovanie budov), nemôže však byť použitý vo všetkých priemyselných procesoch.

 

Očakáva sa, že spotreba zemného plynu (okrem neenergetického využitia) bude do roku 2050 výrazne znížená vo všetkých scenároch (obr. 1), z 345 Mtoe (milion tons of oil equivavelnt – energetická jednotka definovaná ako množstvo energie uvoľnenej spálením 1 tony ropy – 1 toe = 11,63 MWh) v roku  2015 na 273 Mtoe v roku 2030 a potom v roku 2050 v scenároch dosahujúcich 80 % zníženie emisií na 87 Mtoe (EE, CIRC) a 109 Mtoe (P2X) a menej ako 54 Mtoe v scenároch, ktoré dosahujú zníženie emisií o viac ako 80 %.

 

Vďaka možnosti plnej náhrady za zemný plyn a uhlíkovej neutralite biometánu analýza predpokladá jeho zvyšujúce sa použitie vo všetkých scenároch. Celková spotreba biometánu má narásť zo 16 Mtoe v roku 2015 na 30 Mtoe v roku 2030 a následne na 45 (EE) až 79 Mtoe (P2X) v roku 2050 (obr. 2).

 

V prípade tzv. e-plynov sa ukázal ich potenciál v dvoch scenároch. Pre scenár P2X so spotrebou 91 až 130 Mtoe, a 40 až 50 Mtoe pre scenár s najvyššou redukciou emisií (obr. 3). V týchto scenároch bol e-plyn použitý v budovách ako náhrada zemného plynu a v priemysle, kde sa vyžadujú procesy, ktoré sa dnes môžu vykonávať iba so zemným plynom.

Projekcie naznačujú, že rozvoj e-plynov a biometánu môže zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii energetického systému EÚ. V prípade využitia vodíka v kombinácii so zemným plynom, biometánom a e-plynom je možné, že celková spotreba týchto plynných palív by v roku 2050 mohla byť blízka úrovniam dnešnej spotreby (obr. 4). Na úrovni jednotlivých krajín je však potrebné prijať prechodné opatrenia na ochranu existujúcej plynárenskej infraštruktúry, aby prechod na zelené alternatívy k zemnému plynu bol v dlhodobom horizonte vôbecuskutočniteľný a podľa možností čo najviac plynulý.

 

Podľa stratégie si vyžaduje budúca úloha zemného plynu hlbšiu analýzu, keďže medzi výsledkami rôznych scenárov sú veľké rozdiely v jeho použití v horizonte roku 2050. V súčasnosti plní zemný plyn dôležitú úlohu pri vyvažovaní elektrického systému a má mnoho použití v konečnej energetickej spotrebe. Úplná dekarbonizácia energetického systému bude predstavovať výzvu pre toto súčasné postavenie. Nádejou by mohlo byť využitie technológie záchytu a ukladania uhlíka, avšak aj tá samotná čelí viacerým výzvam. V budúcnosti by bezuhlíkové plynné palivá mali poskytovať čistú  energiu priemyslu, budovám a doprave, a zabezpečovať tak ďalšie využitie existujúcej plynovej infraštruktúry. V súčasnosti je však ekonomická stránka týchto bezuhlíkových plynných palív neistá, vyžadujúca vysoké investície, predvídateľný dopyt a regulačnú istotu.

Podľa Európskej komisie je stratégiu potrebné vnímať ako výzvu ostatným inštitúciám EÚ, národným parlamentom, mimovládnym organizáciám, podnikateľskému sektoru, mestám a komunitám, ako aj samotným občanom na spoluprácu pri jej formovaní. Je preto žiaduce, aby plynárenský sektor reagoval na predstavenú stratégiu a prezentoval svoj pohľad na úlohu plynu a plynárenskej infraštruktúry v nízkohulíkovej ekonomike. Na úrovni ministrov členských štátov EÚ sa bude prvýkrát diskutovať o stratégii 9. mája 2019 v rumunskom Sibiu v rámci zasadnutia Európskej rady, čo môže byť prvá príležitosť urobiť krok vpred.

 

 

Zdroje:
https://ec.europa.eu/clima/news/commission-callsclimate-neutral-europe-2050_en
https://ec.europa.eu/clima/sites/clima/files/docs/pages/com_2018_733_analysis_in_support_en_0.pdf
https://www.bbc.com/news/scienceenvironment-46360212

 

 

Autor článku: Ing. Michal Gutman, zamestnanec SPP – distribúcia, a.s.

©  článok bol vydaný v odbornom plynárenskom časopise Slovgas  2/2019