V rámci programu Interreg Rakúsko – Česká republika vznikol projekt Klimatická zeleň, financovaný zo zdrojov Európskeho fondu pre regionálny rozvoj. Projekt sa zaoberá adaptáciou na klimatické zmeny pomocou zelenej infraštruktúry, teda vplyvom stromov a zelene na klimatické podmienky, najmä v mestách. Ako dokážeme vysádzaním stromov prispievať k zlepšovaniu klímy? Ako vieme zmierniť dopady globálneho otepľovania na život v mestách a vytvoriť tak príjemnejšie podmienky pre život pre ich obyvateľov? Produkcia kyslíka nie je ani zďaleka jediným prínosom stromov. Tie okrem toho taktiež filtrujú prachové častice či škodlivé látky alebo zadržujú dažďovú vodu, čím udržiavajú nielen úrodnú pôdu, ale aj zmierňujú skleníkový efekt vďaka ich schopnosti viazať oxid uhličitý.

Zmena klímy má negatívne dopady ako na životné prostredie – od zvyšovania koncentrácie CO2 v atmosfére, cez topenie ľadovcov, zvýšenie rizika vymierania živočíšnych druhov, či zvýšenie rizika lesných požiarov – tak aj na človeka, ktoré pociťujú obyvatelia miest a vidieka v rovnakej miere. Zaraďuje sa sem vyššia úmrtnosť pre extrémne horúčavy či chladné počasie, zvýšené riziko šírenia prenosných ochorení, zvyšujúca sa spotreba vody či energií na chladenie v lete, no najmä zvýšená koncentrácia škodlivých látok, akými sú prachové častice či ozón.

Strom ako klimatizácia

Jedným z nepopierateľných benefitov stromov je ich klimatizačná funkcia. Regulujú teplotu, vlhkosť i rýchlosť vetra, vďaka čomu sa v ich blízkosti cítime príjemnejšie aj počas horúcich letných dní. Taktiež vytvárajú tieň v okolí budov, čím sa znižuje aj teplota v miestnosti.

V mestách je bežný výskyt tzv. tepelných ostrovov, ktoré vznikajú najmä v centre mesta, v hustejšie zastavaných oblastiach vyznačujúcich sa nižšou prítomnosťou stromov. Znakmi takýchto oblastí sú vyššie teploty v porovnaní s predmestím či vyššie maximálne teploty, veľmi nízka miera ochladenia počas noci, nižšia vlhkosť vzduchu a nižšia rýchlosť vetra. Príčiny týchto javov sú nasledovné: budovy a asfalt akumulujú slnečné žiarenie, pre hustú zástavbu sa v meste drží teplý vzduch, klimatizácia a priemysel privádzajú umelo vytvorené teplo a plynné látky a prachové častice vo vzduchu majú negatívny dopad na mieru ochladenia vzduchu v noci.

Stromy dokážu s týmito negatívnymi dopadmi bojovať, a to prostredníctvom evapotranspirácie a tienenia.  Evapotranspirácia predstavuje spojenie pojmov evaporácia, teda odparovanie z pôdy či listov, a transpirácia – vyparovanie vody z povrchu rastliny. Mokrá tráva či stromy tak majú oveľa lepší chladiaci účinok, ako vyprahnutá pôda či suché povrchy. S veľkosťou koruny stromov či ich listov sa zvyšuje aj ich chladiaci efekt. Výber druhu stromu taktiež ovplyvňuje mieru ochladzovania – napríklad z brezy sa počas veľkých horúčav dokáže odpariť až 100 litrov vody za deň, no zo smreku iba približne 10 litrov. Tienenie vzniká vďaka schopnosti stromov odrážať slnečné lúče – listy stromov vedia odraziť asi 40% infračerveného žiarenia či 90% UV žiarenia, ktoré je škodlivé pre pokožku.

Správnym umiestnením parkov či stromov v mestách je možné vyprodukovať chladný vzduch a rozdistribuovať ho do okolitých obytných oblastí, čo má pozitívny vplyv na elimináciu efektu mestských tepelných ostrovov a nie iba bezprostredné okolie samotných parkov.

Strom ako zelené pľúca

Parky či lesy si označenie „zelené pľúca“ skutočne zaslúžia – či už vďaka ich schopnosti produkcie kyslíka prostredníctvom fotosyntézy (počas ktorej absorbuje oxid uhličitý), viazania CO2 či filtrácie prachových častíc.

yť prirodzeného skleníkového efektu, teplota pri zemi by sa miesto priemerných 15° C držala na úrovni mrazivých mínus 18° C. Skleníkové plyny však zemskú atmosféru otepľujú, nakoľko bránia odrážaniu slnečných lúčov naspäť do vesmíru. Medzi tieto plyny sa radí vodná para, oxid uhličitý (CO2), ozón, oxidy dusíku, metán či fluórované skleníkové plyny. Od obdobia priemyselnej revolúcie obsah oxidu uhličitého v atmosfére však značne vzrástol, a to najmä pre spaľovanie fosílnych palív na výrobu energie. Aktuálne ľudstvo vypúšťa do atmosféry vyše 25 miliárd ton CO2 ročne. Sme tak zodpovední za zosilnenie skleníkového efektu o asi 60%, pričom sa očakáva, že táto hodnota bude stúpať. Stromy sú však schopné oxid uhličitý viazať. Táto schopnosť je podmienená druhom stromu – jeho spôsobom rastu, dĺžkou života, či hrúbkou dreva.

Taktiež dokážu filtrovať prachové častice či škodlivé látky, akými sú oxidy dusíka, zlúčeniny síry alebo ozón. Najväčším znečisťovateľom ovzdušia na sídliskách sú momentálne prachové častice (PM – Patriculate Matter). Sú tvorené organickými (peľ, baktérie, sadze a.i.) či anorganickými (kovy, cement, azbest, morská soľ a.i.) zlúčeninami a vznikajú napríklad počas spaľovacích procesov, či pochádzajú z častí rastlín, minerálnych prachov alebo oteru z pneumatík. Prachové častice spôsobujú ochorenia dýchacích ciest, nakoľko sú tak malé, že ich dokážeme vdýchnuť a tak nám prenikajú do pľúc. Štruktúra stromov im však umožňuje tieto látky a prachové častice filtrovať. Nakoľko sa rozličné druhy navzájom odlišujú vo svojej schopnosti filtrácie, ideálna je kombinácia ihličnatých a listnatých stromov pre optimálne využitie ich potenciálu.

Zachovanie životného priestoru vďaka stromom

Zachovanie pôdy a zemského povrchu má nesporný význam pre zachovanie života ako takého. Pôda zaisťuje životný priestor, úrodu, plní funkciu filtrácie či regulácie. Stromy sa podieľajú na zachovávaní pôdy vytváraním koreňového systému, vytváraním novej pôdy (vďaka opadávaniu listov, ktoré sa rozkladanú na humus), ale aj oslabením vetra.

Pre strednú Európu je podľa panelu IPCC predpokladaný zvýšený ročný úhrn zrážok, a to najmä vo forme prívalových dažďov, v dôsledku ktorých je vyššie riziko záplav. Stromy majú však taktiež vplyv na odtok vody, ktorý dokážu zmierniť. Kvôli vegetácií sa totiž dažďová voda lepšie udrží na povrchu, povrch pôdy je drsnejší a taktiež lepšie odparuje zadržanú vodu. Napríklad strom, ktorého korene vážia 300 – 500 kg zabraňuje odtoku až 70 tisíc litrov vody ročne. Pozitívne tak ovplyvňujú absorpčnú schopnosť pôdy.

Výber správneho stromu

Dôležitým rozhodnutím je aj výber správneho stromu pre vyťaženie maximálneho potenciálu počas jeho životnosti. Základným faktorom, ktorý treba pri výbere druhu stromu zvážiť, je miesto jeho zasadenia, ktorému treba výber druhu prispôsobiť. Okrem toho sú dôležitými faktormi pôda (resp. substrát), starostlivosť a samotný druh stromu (výška vzrastu, farba kvetov či tvar koruny).

Stromy predstavujú účinnú „prírodnú klimatizáciu“. So zmenou klímy teda vieme bojovať nielen tým, že budeme vysádzať nové stromy, ale aj aktívne zachovávať tie staršie.

Kompletný projekt nájdete na Naturimgarden.at