Vodík sa čoraz častejšie spomína ako jedna z možností, ako postupne znižovať emisie pri využívaní plynových technológií. Pre plynárenstvo pritom nejde o úplne neznámu látku. Vodík navyše nie je až takým nováčikom v sektore vykurovania. Ešte do 80. rokov prúdil do slovenských domácností svietiplyn, ktorého približne polovicu tvoril vodík. Svietilo sa ním aj na uliciach a v obmedzenom množstve aj kúrilo a varilo. Slovensko teda skúsenosti s vodíkom v plynárenskej sieti už má.

Dnes sa k vodíku vraciame s modernejšími technológiami, presnejším meraním a dôkladným testovaním. Skúsenosti prinášajú pilotné projekty na Slovensku aj v ďalších európskych krajinách. Jedným z nich bol pilotný projekt H2 Pilot, spoločnosti SPP – distribúcia, počas ktorého viac ako 300 domácností v obci Blatná na Ostrove odoberalo zmes zemného plynu s 10 % podielom vodíka. Pilotný projekt potvrdil pripravenosť plynárenskej siete, ako aj spoľahlivosť a bezpečnosť dodávok zmesi zemného plynu a vodíka pre domácnosti a firmy.

Napriek tomu verejnosť vníma vodík rôzne. Ak dobre poznáme vlastnosti vodíka, dokážeme lepšie porozumieť ako sa správa v rôznych podmienkach a ako s ním správne zaobchádzať. Pozrime sa preto na vlastnosti vodíka a na to, ako funguje vykurovanie vodíkom a jeho odber do domácnosti z reálnej prevádzky.

Aké sú vlastnosti vodíka?

Rovnako ako pri iných látkach je aj v prípade vodíka dôležité poznať jeho chemické a fyzikálne vlastnosti. Vlastnosti vodíka si možno dobre predstaviť v porovnaní s palivami, ktoré bežne poznáme, napríklad s benzínom a jeho výparmi. Vodík je bezfarebný plyn bez zápachu a nie je toxický. Z pohľadu jeho správania pri úniku je dôležité najmä to, že je mimoriadne ľahký. Z hľadiska bezpečnosti však zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu jeho veľmi nízka hmotnosť, hustota a to že nie je jedovatý.

Vodík je najľahší prvok. Jeho hustota je približne 0,09 kg/m³, zatiaľ čo hustota vzduchu je približne 1,29 kg/m³. Vodík je teda asi 14-krát ľahší ako vzduch. Pri úniku preto rýchlo stúpa nahor a vo voľnom priestore sa rozptyľuje. Výpary benzínu sa správajú opačne – sú ťažšie ako vzduch, a preto sa môžu hromadiť pri zemi.

Za akých podmienok môže vodík horieť?

Samotná prítomnosť vodíka vo vzduchu ešte neznamená, že dôjde k výbuchu. Zmes vodíka a vzduchu by musela dosiahnuť vysokú koncentráciu a zapáliť by ju musel vonkajší zdroj, teda iskra alebo otvorený oheň.

Porovnajme preto vodík s bežne používaným palivom benzínom, respektíve jeho výparmi. Pri benzínových výparoch sa výbušná koncentrácia začína tvoriť už pri podiele 1,4 % vo vzduchu, kým pri vodíku až pri 18 % objemu vzduchu. Na dosiahnutie najsilnejšej iniciácie je pri benzínových výparoch stačí koncentrácia len 2 % vo vzduchu, zatiaľ čo pri vodíku až 29,5 % objemu vzduchu. Na vytvorenie výbušnej koncentrácie vo vzduchu potrebuje vodík výrazne vyšší podiel ako benzínové výpary.

Skúsenosti z pilotných projektov potvrdzujú, že pri správnom návrhu, prevádzke a dodržaní legislatívnych a technických noriem je vodík spoľahlivým a bezpečným palivom.

Ako sa plynárenské technológie pripravujú na vodík?

Pre vodíkové technológie vo vykurovaní sa princípy bezpečnosti výrazne nelíšia od tých, ktoré dnes platia pre zemný plyn. Vodíkové technológie pritom nezačínajú od nuly. Pri projektovaní, inštalácii či údržbe možno v mnohých oblastiach nadviazať na desaťročia skúseností so zemným plynom a na existujúce technické pravidlá.

S tým súvisí aj pripravenosť samotnej technológie a plynárenskej siete. Na strane technológie je potrebný certifikovaný kotol, ktorý dokáže zmes spaľovať, a na strane siete zasa sústava, ktorá ju spoľahlivo a bezpečne dopraví koncovému odberateľovi.

Ďalším opatrením je vzdelávanie verejnosti. Je dôležité hovoriť o vlastnostiach vodíka aj spôsoboch správneho využívania. K lepšiemu pochopeniu každej horľavej látky patrí aj povedomie o takzvanom požiarnom trojuholníku. Aby došlo k požiaru či výbuchu, musia súčasne platiť tri podmienky: 1. horľavá látka v koncentrácii, pri ktorej môže horieť, 2. okysličovadlo, teda kyslík zo vzduchu, 3. zdroj iniciácie, napríklad iskra alebo otvorený oheň.

Infografika požiarneho trojuholníka znázorňujúca tri podmienky vzniku požiaru: horľavá látka (palivo), zdroj tepla a kyslík.

Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Sodomková, V, Sodoma, V.: TZB Haustechnik, č. 3/2026, s. 30

Ak čo i len jedna z týchto podmienok nie je splnená, k horeniu nedôjde.

H2Pilot: zmes s vodíkom odoberalo viac ako 300 domácností

Slovenská plynárenská sieť je certifikovaná na distribúciu zmesi vodíka a zemného plynu. Spoločnosť SPP – distribúcia nechala celú distribučnú sieť preveriť certifikačnou spoločnosťou TÜV SÜD, ktorá potvrdila jej kompatibilitu s prepravou zmesi zemného plynu a vodíka. Plynovody vedúce k domácnostiam spoločnosť TÜV SÜD certifikovala na zmes s 10-percentným podielom vodíka.

V roku 2022 spustila SPP – distribúcia projekt H2Pilot, v rámci ktorého vyše 300 domácností v obci Blatná na Ostrove dočasne odoberalo zemný plyn s 10-percentnou prímesou vodíka. Všetky zariadenia a spotrebiče počas skúšky fungovali spoľahlivo a bezpečne, čím sa v praxi potvrdili závery skorších odborných štúdií, napríklad iniciatívy THyGA. Certifikáciou plynárenskej siete prešli všetky potrubia a zvary, ako aj ventily, uzávery, meradlá, regulátory či komponenty regulačných staníc.

Distribučná stanica vodíka (H₂) s bezpečnostným oplotením a výstražnými označeniami pre skladovanie tlakových fliaš s vodíkom.

Distribučná stanica vodíka (H₂) s bezpečnostným oplotením a skladovaním tlakových fliaš s vodíkom.

Pilotné vodíkové projekty bežia po celej Európe a všetky potvrdzujú, že vodík možno v plynárenskej sieti prevádzkovať spoľahlivo a bezpečne. V anglickom Winlatone pri Gatesheade prepravuje plynárenská sieť zmes s obsahom až 20 % vodíka. V tamojšom pilotnom projekte HyDeploy, ktorý sa začal v roku 2021, odoberalo zmes celkovo 668 domácností, škola, kostol aj miestne firmy. Projekt tým potvrdil, že mestá možno bezpečne a spoľahlivo zásobovať aj podstatne vyšším podielom vodíka

V susednom Česku dodáva spoločnosť GasNet ako prvá, zmes zemného plynu a vodíka do verejnej distribučnej siete v Hraniciach u Aše, na ktorú je napojených 360 odberných miest. Rovnako ako na Slovensku ide o 10-percentnú prímes vodíka. Ten sa navyše vyrába priamo v mieste spotreby, elektrolýzou z miestnych obnoviteľných zdrojov, takže projekt zároveň posilňuje energetickú sebestačnosť regiónu. V doterajších pilotných porjektoch nebola zdokumentovaná  žiadna systémová porucha. Môžeme povedať, že vykurovanie vodíkom už dnes predstavuje bezpečnú možnosť zásobovania teplom.

Vykurovanie vodíkom je možné aj modernými plynovými kondenzačnými kotlami

Kúpa nového kondenzačného kotla je bezpečná investícia aj do budúcna. Kotly vyrobené po roku 2020 dokážu podľa výrobcov spaľovať zmes zemného plynu s vodíkom až do 20 % objemu a postupne sa vyvíjajú aj kondenzačné kotly schopné spaľovať čistý vodík.

Investícia do moderného plynového kotla si tak zachová hodnotu aj pri postupnom prechode na vodík. Odberateľovi zemného plynu, tak nevznikajú dodatočné náklady s výmenou plynového kotla či inými dispozičnými úpravami. Vykurovanie moderným plynovým kotlom s certifikáciou spaľovania vodíka predstavuje bezpečnú investíciu aj do budúcna.

Záver – vykurovanie vodíkom

Vodík môže postupne dopĺňať zemný plyn

Vodík neznamená, že sa dnešná plynárenská infraštruktúra a vykurovacie technológie musia zo dňa na deň nahradiť. Práve naopak – jeho postupné primiešavanie k zemnému plynu umožňuje využívať existujúcu sieť a nadviazať na dlhoročné skúsenosti plynárenstva.

Slovenská distribučná sieť už dnes prešla certifikáciou na distribúciu zmesi zemného plynu s 10 % podielom vodíka v miestnych sieťach a reálnu prevádzku takejto zmesi preveril aj projekt H2Pilot.

Na pripravenosť plynárenskej siete nadväzuje aj samotná vykurovacia technológia. Kondenzačné plynové kotly vyrobené po roku 2020 dokážu podľa výrobcov spaľovať zmes zemného plynu a vodíka s obsahom až do 20 % objemu a postupne sa vyvíjajú aj kotly schopné spaľovať čistý vodík. Pre domácnosti, tak investícia do plynového kondenzačného kotla je bezpečná a najmä ekonomicky výhodná.

Zemný plyn tak môže aj v ďalších rokoch zostať dôležitou súčasťou vykurovania a postupne sa dopĺňať o nízkoemisné a obnoviteľné plyny. Vodík je jednou z možností, ako ďalej rozvíjať existujúce plynové technológie a infraštruktúru.

Zdroje:

  1. Sodomková, V., Sodomka, V. : Bezpečnosť vodíkových technológií pri vykurovaní budov. TZB Haustechnik, č. 3/2026, s. 30 Tlačené vydanie.
  2. SLOVGAS: SPP – distribúcia: Certifikácia potvrdila, že slovenská plynárenská sieť je kompletne pripravená na vodík. 14. 11. 2024. https://www.slovgas.sk/aktuality/spp-distribucia-certifikacia-potvrdila-ze-slovenska-plynarenska-siet-je-kompletne-pripravena-na-vodik/
  3. SPP – distribúcia: H2 pilot. Projektová stránka. https://www.spp-distribucia.sk/o-spolocnosti/pripraveni-na-buducnost/projekty/obnovitelne-plyny/h2-pilot/
  4. CORDIS, Európska komisia: THyGA – Testing Hydrogen admixture for Gas Applications. https://cordis.europa.eu/project/id/874983
  5. Cadent Gas: First UK trial of hydrogen blended gas hailed a success. 8. 9. 2021. https://cadentgas.com/news/september-2021/hydrogen-blended-gas-trial-hailed-a-success
  6. Northern Gas Networks: Tlačová správa o ukončení skúšky vo Winlatone. 2022. https://www.northerngasnetworks.co.uk/?p=24573
  7. HyDeploy: HyDeploy2 Project – Winlaton Trial Report. September 2022. https://hydeploy.co.uk/app/uploads/2018/02/21935_CADENT_HYDEPLOY_REPORT_v3.pdf
  8. GasNet: Zelený vodík poprvé v českých plynovodech. GasNet spustil své první vodíkové město. 7. 5. 2026. https://www.gasnet.cz/o-spolecnosti/novinky/2026/05/vodikove-mesto-hranice